Malý Dávid, môj trojročný syn sa ma dnes opýtal. Mami, je dnes zajtra? A moja 15 ročná dcéra odpovedala – včera bolo dnes, zajtra ale dnes je dnes. Áno samozrejme Dávidko to pochopil a šli sme sa navečerať – realita v niektorom z alternatívnych paralelných vesmírov. V tom vesmíre, ktorý som prežívala ja, to vyzeralo tak, že sa Dávidko rozplakal, pretože keď dnes je dnes, tak zajtra nikdy nebude a on nikdy nedostane ten nanuk po večeri, ktorý som mu sľúbila.
A v tom mi všetko došlo. Včera sme spolu robili nanuky z domácich jahôd a Dávidko bol nedočkavý a chcel ich hneď zjesť, tak som mu vysvetlila, že musia zamrznúť a že to bude až zajtra a že si ich dáme po večeri. Dávidko sa upokojil, keď uvidel svoj nanuk a dozvedel sa, že zajtra je predsa len dosiahnuteľná (aj keď ťažko) krajina.
Mňa to však primälo k tomu ako veľa vecí odkladáme na zajtra a kým ich v pomyslenom zajtrajšku budem držať a nestane sa z nich dnes, nikdy sa neudejú.
Či už sú to praktické veci ako to, že potrebujeme kúpiť nové brúsne kotúče a kompresor, ktorý už pol roka nefunguje ( vidíte, sú prípady kedy zajtra je krajina nedosiahnuteľná vyše pol roka ) alebo nejaké osobné zámery, začnem cvičiť, prečítam knihu, naučím sa šoférovať, etc.
Dokonca zajtra zmeniť na dnes je jednoduchšie v oblastiach ako je práve nákup. Nové sieťové prvky dnes z internetu objednáme za pár minút, ale objednať si nové nastavenie a rozhodnúť sa konečne pre to, že DNES bude ten deň, kedy zmením svoj doterajší návyk. To už je väčšia a náročnejšia záležitosť.
V tom tkvie ten zázrak všetkých zmien, všetkých zlepšených známok, vypracovaných tiel a prerobených bytov. Musíte zo zajtra urobiť dnes. Neváhajte však! Skutočne to stojí za to.