Katarína s Milanom sa neskutočne milovali. Boli spolu už štyri roky, keď sa rozhodli vziať. Po svadbe začali pracovať na na dieťatku a tiež si zariaďovali nový byt. Všetko naplánované ako má byť a scenár presne ako z rozprávky. Na stole vždy plno katalógov, kde po večeroch vyberali moderné obývačky s kuchyňou, geniálne manželské postele, dizajnové vychytávky a pohodlnné gauče.
Po pol roku manželstva začali prvé problémy. Nedarilo sa jej otehotnieť. Bolo to veľmi náročné na psychiku, tlak bol príliš veľký a a oni to nevydržali a postupne sa začali stále častejšie hádať. Bezproblémovú zamilovanosť vystriedal stres a strach z toho, že spolu nepočnú tak veľmi vytúženého potomka. Po dvoch rokoch snaženie podstúpili niekoľko umelých oplodnení. Ani jeden pokus však nebol úspešný.
Katarína z toho bola na nervy a ich vzťah šiel ,ako sa hovorí, pekne do hája. Ona už dávno chcela vyberať eko plienky a miesto toho stále vybavuje faktúry na účtovnom. Práca ju už nebavila a tehotenstvo bolo jej vyslobodením. Po piatom umelom oplodnení sa Katarína vzdala predstavy, že niekedy bude mať dieťa a rozhodla sa, že si aspoň nájde prácu, ktorá ju bude baviť a napĺňať. Začala pracovať v materskej škole. Práca bola jej splnením snom. Neskutočne ju bavila a tešila sa na každý jeden nový deň. Milovala priamo prácu s detičkami, ale veľmi ju tešili aj samotné prípravy. V jednom kuse niečo vymýšľala. S manželom si zase začali rozumieť a ich vzťah sa začal pomaly zlepšovať a vracať do starých koľají, presne tam, kde bol. Milovali sa, užívali si jeden druhého a tešili sa z každého jedného spoločného momentu. Už sa zmierili s tým, že spolu bude navždy spolu a azčali rozmýšľat nad tým, že by si nejaké deti možno adoptovali.
V okamihu keď sa Katarína prestala sústrediť na tehotenstvo, otehotnela. Tak to je. Keď človek plánuje, niekto tam hore sa od srdce smeje, až sa musí chytať za brucho. Neplánujte, žite!